II. kapitola: Obrazy našej minulosti

Galavečer dopadol ako vždy – úspešne. Niekedy mal Marco pocit, že sú jeho scenáre už okukané, nudné a že medzi protagonistami nie je žiadna sila, no zasa raz mohol vidieť, že kúpený komparz dokáže dať šmrnc aj nudnému braku. Plytké dialógy, nudné otrepané frázy a vtipy, ktoré bavili jeho rodičov asi tak pred 40-timi rokmi.– Ďakujem, že si nakoniec prišiel – pousmiala sa Tatiana a zovrela Marcovu ruku.
– Som rád, že som vypadol a nedepkujem niekde sám, takže ja ďakujem tebe, že si mi to pripomenula. – pozrel Tatiane do očí, pousmial sa a pomyslel si na to, ako by asi tak dopadol tento večer, keby nešiel na to natáčanie a keby zostal niekde doma s flašou nejakej drahej whisky. Nemal ich moc rád, ale vždy, keď niekde bol dohadovať biznis, tak mu nejakú dali, pretože si mysleli, že je to pre muža ta správna ingrediencia chutí. Všetci vždy hovoria, že nikoho neškatuľkujú, no vždy sa všetci riadia podľa určitých zvyklostí. Marco dostával zo zvyklostí vždy len drahé Whisky, limitované edície rôznych mobilov, hodiniek či iných šperkov, ktoré o ňom dávali vedieť, v ktorej sorte sa ten človek pohybuje.

Ten večer sa skončil až niekedy o tretej ráno. Marco uložil Tatianu do postele, chvíľu s ňou rozoberal ich školskú lásku a to, ako tie veci nakoniec dopadli a ako je to dobré, lebo majú oveľa lepší vzťah, ako keby teraz nemali mať žiaden, pretože jeho vzťahy troskotajú na jeho postavení, na sukách, čo sa chcú ukazovať a na zdvorilostných frázach typu, či sa už môže obliecť a odísť, pretože sa má vrátiť manžel.

Marco prišiel domov, otvoril si bar aby sa pozrel, či sa môže ešte niečím posilniť pred tým, ako sa zasa ponorí do nejakej z jeho obľúbených kníh. Nemal vo zvyku čítavať, no keď už raz niečo začal čítať, tak neskončil kým si neprečítal adresu vydavateľstva na zadnej strane. Čítanie ho chytilo v dobe, keď sa rozišiel so štvrtou potenciálnou manželkou, ktorá sa videla v úlohe manželky skôr, ako sa jej vôbec dotkol. Mal na to akési to nepísané šťastie, že vždy si našiel rovnaký typ ženy a presne ten, ktorý predtým z neskonalých a neprekonateľných dôvodov opustil.

Stál pred barom a hľadel na všetky rôzne druhy whisky. Sem tam mu oči prebehli aj na zrkadlo za fľašmi, v ktorom videl sám seba. Vždy sa videl ako malé dieťa. Ani nie moc dospelý, ani nie moc mladý. Vždy mal pocit, že je ešte stále moc mladý na to, aby robil veci, ktoré robia všetci jeho rovesníci. Videl sa ako dieťa, ktoré bolo ešte nevinné, ktoré by chcel každý poštípať na líčka. On sám ako dieťa mával problém s tým, že si všetci o ňom mysleli, aký je to anjelik. Veľké tmavé oči, sladký úsmev, detská rozkošnosť. Už ho len štipnúť do líca, aby vedel, že život sa s ním nebude hrať a že takéto štípance sú len taká predpríprava na iné, tvrdšie rany do tváre. V skutočnosti však bol Marco už presne ten typ tridsiatnika, ktorý bol príťažlivý jak pre mladšie ročníky, tak pre tie staršie. Zlatý priemer, ktorý bol obklopený jak zrelosťou, tak nezrelosťou. Vždy to bola devíza, pomocou ktorej vedel tvoriť svoje diela. Bral to ako bonus, pretože vedel, že z každej studne sa ťahala voda, dokonca aj z tých, ktoré časom vyschli.

Marco mal stále tie svoje kukadlá, ktorými vedel veľmi dobre dať najavo svoju radosť i svoj žiaľ. Trošku viac mu spevnela sánka, rovnako tak trošku pribral aj do krku, takže už z neho nebola taká tá školská trieska, ktorá nikomu nenaháňala strach. V časoch, keď boli moderné účesy na krátko, mali ľudia pred Marcom rešpekt, pretože si mysleli, že patrí k niektorej z partií krkáčov, čo radi lámali ruky či iné dôležité časti ľudského tela. Pevná postava mu zostala z čias, keď sa na škole venoval športom, no teraz už nemá moc času na podobné aktivity a ak, tak ich praktizuje skôr horizontálne, pretože tak to dokáže priniesť potešenie nielen jemu, ale i sparing partnerke.

Vzal fľašku bourbonu z Kentucky, nalial si do pohára, pridal kocku ľadu a zamyslel sa nad celým večerom a nad minulosťou, ktorú mal s Tatianou spoločnú. Opäť videl všetky tie novinové výstrižky o zázračnom prežití, o neuveriteľnej sile ducha a opäť niekde v podvedomí počul, ako mu Tatiana, pár dní po prebraní sa z kómy povedala, že ho miluje.