Založ si blog

I. kapitola: Nádeje našich prístavov

Marco sa sanžil vo svojich myšlienkach usporiadať svoj život, ale nikdy sa mu to samému nedarilo. Vždy, keď sa s niekým rozišiel, hľadal rýchlu oporu. Niekoho, kto by mu snáď povedal, že sa nemá čoho báť a že tá, čo ho poslala k vode sa aj tak vždy vedela dostať do postele každého, ktorý sa na ňu pekne usmial a mal pri najmenšom aspoň štvrtinu toho, čo má aj on.– Prečo musia byť všetky ženské také zmyje? – behalo Marcovi hlavou, no nik z ľudí, čo míňal v nákupnom centre to nepočuli. Bol to jeho vnútorný hlas, ktorý ho vždy dostal do tej istej rovnakej sračky, v akej bol aj teraz.

– Prečo vždy využijú len postavenie, prachy a na city už žiadna nehľadí? – spytuje sa sám seba aj keď veľmi dobre poznal odpovede na všetko, čo sa pýtal. Vedel, že svet sa dávno posunul na úroveň, kedy ženy bojujú o to, čo chcú a muži im to len s úsmevom dajú, pretože medzi štyrmi stehnami sa vyhrá každá vojna. Každý muž dával týmto typom žien svoje vlastné meno. Niekto ich onálepkoval ako zlatokopky, iný zasa ako moderné slúžky no a Marco im hovoril prostorekejšie – suky.

Marco bol zrelý muž s veľmi tmavými očami a ešte tmavšími vlasmi, ktoré mu pomaličky začali riediť jemné šedinky. On si nikdy nič z takých vecí nerobil a vedel ignorovať všetko to, o čom si myslel, že to nestojí za úbohú myšlienku. To bol práve aj jeho hlavný úspech, ktorý mu pomohol k jeho postaveniu, pretože vždy vedel, kedy je ten správny čas na to, aby zareagoval a aby vyčistil žalúdky vo firme, kde najskôr pracoval a neskôr ju celú kúpil a predal konkurencii, pretože vedel, že je lepšie vedieť, ako konkurencia nie je schopná, ako keby o konkurencii nevedel nič.

– Marco, Marco – tiahlo sa uličkou v nákupnom centre. Jemný ženský hlas, do ktorého keď ste sa započúvali, mali ste pocit, že na Vás jemne hovorí letuška, ktorá Vás budí po dlhom lete z New Yorku. Ak by ste snívali, asi by ste si dotyčnú predstavili ako vysokú, štíhlu blondínku s modrými očami a perami, ktoré by ste chceli plánovane i neplánovane mať stále vo svojej moci. Realita však bola úplne iná.

– Marco, – znelo ďalej, no Marco bol tak zamyslený, že tento jemný hlások nemal šancu počuť. Vo víre a v hluku veľkého nákupného centra je presne tento hlas úplne stratený. – Marco – posledný výkrik a opäť len ticho. Marco sa zastavil pred stánkom s darčekovým balením. Pozeral na všetky tie pestrofarebné papiere, ručne vyrábané a samozrejme aj pekne drahé. Mašlička, čo nemohla mať vo výsledku viac ako 5 x 5 centimetrov stála zvláštnych 15 EUR. Už by to chcelo len nájsť správnu farbu, štýl, papier, krabičku… Pomyslel si a pritom sa pristihol, že opäť sa po rozchode snaží filtrovať svoju frustráciu míňaním na niečo, čo by mu vo výsledku bolo len na to, aby to zasa posunul niekam ďalej.

– Marco, – ozvalo sa z blízka. Bližšie už sa ani nedalo. Marco sa poobzeral dookola a v tom sa mu do nohy zaboril vozíček, na ktorom sedela a vyšklebene sa usmievala Tatiana – To ťa mám zakaždým zramovať, aby si si ma všimol a aby si ma počul? – spýtala sa.
– Jéj, ahojky, fakt by som bol rád, keby si ma nemusela zramovať, nie je to moc príjemné, keď mi takto pristaneš na nohe – odpovedal a pomaly si čochral nohu. Nebolo to nič, za čo  by sa musel niekto ospravedlňovať, no keď je človek v delíriu a nevníma svet okolo seba, tak ho takáto búračka prekvapí. – Ty dnes ale vyzeráš sexi, odkiaľ ideš, či kam? – spýtal sa.
– Ďakujem, som rada, že sa ti páčim, presne to je to, čo by malo moje oblečenie evokovať v každom. Chystám sa dnes na ten veľký galavečer, čo sa má púšťať na Silvestra, veď vieš. Alebo si už nepamätáš, že si tomu celému písal scenár? – podrypla ho, no Marco vedel, že Tatiana myslí veľmi veľa vecí dobre i keď nie vždy tak aj dopadnú.
– To je už dnes?
– No, pokiaľ sa nemýlim, tak áno. Ty si na to snáď zabudol? Povedz mi, že len sranduješ – jemne sa zamračila.
– No, mám teraz dosť súkromných problémov, tak mi to vypadlo z hlavy, ale tak to nie je až taká tragédia –  povedal a hneď sa preladil na vlnu, v ktorej mu začalo behať hlavou, či je nutné aby tam bol, alebo to všetko zvládnu aj bez neho.
– Ale plánuješ, že tam ideš, však? – spýtala sa ho a hodila taký ten pohľad, pri ktorom by sa snáď vedeli pohnúť aj ľady, ktoré tak radi topia rôzne lode.
– Myslíš, že by som tam mal ísť? Majú všetko čo by mali mať. Pokiaľ vedia čítať a nechcú moc improvizovať, tak by nemali nič pohnojiť.
– Dúfala som, že by si mi robil spoločnosť. Podľa toho, čo som počula, tak si opäť tak nejak free. – podvihla obočie, pousmiala sa a vedela, že ak na toto Marco zareaguje, tak z neho dostane priznanie o tom, čo všetko sa stalo.
– No, to je pravda. Som. Akosi vždy, keď ťa stretnem, tak som free. Bude to osud, alebo ma vyhľadávaš len keď som free? – spýtal sa váhavo, no bolo mu to jedno, vedel, že to Tatiana vezme ako žart.

Marco a Tatiana sa poznali už od svojho detstva. Niekedy v štvrtej triede dokonca spolu aj chodili. Bola to taká tá prvá školská láska, kedy sa ešte deti len držali za ruky a už sa hovorilo, že spolu chodia a všetci sa za to hanbili. Dnes keby sa Tatianou držal za ruku a niekto by povedal, že spolu chodia, Marco by bol len hrdý a niesol by sa ako páv. Tatiana mala charizmu s akou sa človek len ťažko mohol narodiť. Všetko nadobudla v čase, keď ležala v kóme po ťažkej nehode. Vtedy jej bol Marco oporou, pretože mal pocit, že je to všetko jeho vina. Odvtedy boli jeden pre druhého viac ako keby boli teraz partneri. Ona bola prístavom pre jeho zlé dni a on zas pre ňu.

Ruža v dyme

I. kapitola: Nádeje našich prístavov
II. kapitola: Obrazy našej minulosti

“Markíza? Tu nemám! ” alebo ako po sviatkoch?

21.12.2016

Keď sa majitelia stanice Markíza a jej podstaníc rozhodli o odchod z DVB-T, povedal som si, že to nemá ani zmysel komentovať, pretože obsah televízie je žalostný a je skôr veľkým jazerom v viac »

O tom, ako televízie o diváka prišli. ..

21.11.2016

Nie je to tak dávno, čo sa našim SK komerčným televíziám podaril husársky kúsok ohľadne práv na vysielanie českých programov a už šliapu na divákov opäť. Aj napriek tomu, že ešte stále viac »

VI. kapitola: Križovatky nás nechajú blúdiť

17.01.2011

Svet sa zdal byť tak jednofarebný, strohý a tak prázdny. Vytratil sa z neho život rovnako, ako nebolo vidieť žiaden život na Tatiane. Marco sa nevedel na to stále pozerať a skúšal podniknúť viac »

väzenie, väznica, mreže, plot

Čínskeho držiteľa Nobelovej ceny prepustili z väzenia po diagnostikovaní rakoviny

26.06.2017 10:35

Čínsky disident, básnik a literárny kritik Liou Siao-po bol podmienečne prepustený z väzenia po diagnostikovaní konečného štádia rakoviny pečene.

summit, bezpečnostné opatrenia, policia,

Rezort vnútra žiada verejnosť o pomoc pri vyšetrovaní incidentu, pri ktorom zomrel 17-ročný chlapec

26.06.2017 10:23

Inšpekcia ministerstva vnútra žiada verejnosť o pomoc pri vyšetrovaní prípadu streľby na auto, ktorý sa stal v skorých ranných hodinách v nedeľu 18. júna.

France Colombia

Macron je Európan, a čo ďalej?

26.06.2017 10:00

S príchodom Emmanuela Macrona do Elyzejského paláca sa potvrdzujú predvolebné očakávania, že nový francúzsky prezident sa bude jednoznačne prikláňať k prehĺbeniu fungovania Európskej únie.

Stalin

Stalin je podľa Rusov najvýznamnejšou historickou osobnosťou, predbehol Putina

26.06.2017 09:58

Za najväčšiu historickú osobnosť považujú Rusi komunistického diktátora Josifa Stalina, ktorému historici pripisujú milióny obetí.

Françoise de Cani

Vítam Vás na oficiálnom blogu pre pripravovanú publikáciu knihy Ruža v dyme. Ide o moje druhé dielo, ktoré už snáď niekto aj objaví, bude sa mu páčiť a snáď sa stane aj reálnym knižným vydaním. Bol by som rád, keby ste mi nechali v komentároch nejaké Vaše pocity, ktoré to celé vo Vás evokuje, aby som vedel, či je dej na správnej ceste k tomu, aby bol komplikovanejší a krajší... Ďakujem.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 8
Celková čítanosť: 7760x
Priemerná čítanosť článkov: 970x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy