Založ si blog

II. kapitola: Obrazy našej minulosti

Galavečer dopadol ako vždy – úspešne. Niekedy mal Marco pocit, že sú jeho scenáre už okukané, nudné a že medzi protagonistami nie je žiadna sila, no zasa raz mohol vidieť, že kúpený komparz dokáže dať šmrnc aj nudnému braku. Plytké dialógy, nudné otrepané frázy a vtipy, ktoré bavili jeho rodičov asi tak pred 40-timi rokmi.– Ďakujem, že si nakoniec prišiel – pousmiala sa Tatiana a zovrela Marcovu ruku.
– Som rád, že som vypadol a nedepkujem niekde sám, takže ja ďakujem tebe, že si mi to pripomenula. – pozrel Tatiane do očí, pousmial sa a pomyslel si na to, ako by asi tak dopadol tento večer, keby nešiel na to natáčanie a keby zostal niekde doma s flašou nejakej drahej whisky. Nemal ich moc rád, ale vždy, keď niekde bol dohadovať biznis, tak mu nejakú dali, pretože si mysleli, že je to pre muža ta správna ingrediencia chutí. Všetci vždy hovoria, že nikoho neškatuľkujú, no vždy sa všetci riadia podľa určitých zvyklostí. Marco dostával zo zvyklostí vždy len drahé Whisky, limitované edície rôznych mobilov, hodiniek či iných šperkov, ktoré o ňom dávali vedieť, v ktorej sorte sa ten človek pohybuje.

Ten večer sa skončil až niekedy o tretej ráno. Marco uložil Tatianu do postele, chvíľu s ňou rozoberal ich školskú lásku a to, ako tie veci nakoniec dopadli a ako je to dobré, lebo majú oveľa lepší vzťah, ako keby teraz nemali mať žiaden, pretože jeho vzťahy troskotajú na jeho postavení, na sukách, čo sa chcú ukazovať a na zdvorilostných frázach typu, či sa už môže obliecť a odísť, pretože sa má vrátiť manžel.

Marco prišiel domov, otvoril si bar aby sa pozrel, či sa môže ešte niečím posilniť pred tým, ako sa zasa ponorí do nejakej z jeho obľúbených kníh. Nemal vo zvyku čítavať, no keď už raz niečo začal čítať, tak neskončil kým si neprečítal adresu vydavateľstva na zadnej strane. Čítanie ho chytilo v dobe, keď sa rozišiel so štvrtou potenciálnou manželkou, ktorá sa videla v úlohe manželky skôr, ako sa jej vôbec dotkol. Mal na to akési to nepísané šťastie, že vždy si našiel rovnaký typ ženy a presne ten, ktorý predtým z neskonalých a neprekonateľných dôvodov opustil.

Stál pred barom a hľadel na všetky rôzne druhy whisky. Sem tam mu oči prebehli aj na zrkadlo za fľašmi, v ktorom videl sám seba. Vždy sa videl ako malé dieťa. Ani nie moc dospelý, ani nie moc mladý. Vždy mal pocit, že je ešte stále moc mladý na to, aby robil veci, ktoré robia všetci jeho rovesníci. Videl sa ako dieťa, ktoré bolo ešte nevinné, ktoré by chcel každý poštípať na líčka. On sám ako dieťa mával problém s tým, že si všetci o ňom mysleli, aký je to anjelik. Veľké tmavé oči, sladký úsmev, detská rozkošnosť. Už ho len štipnúť do líca, aby vedel, že život sa s ním nebude hrať a že takéto štípance sú len taká predpríprava na iné, tvrdšie rany do tváre. V skutočnosti však bol Marco už presne ten typ tridsiatnika, ktorý bol príťažlivý jak pre mladšie ročníky, tak pre tie staršie. Zlatý priemer, ktorý bol obklopený jak zrelosťou, tak nezrelosťou. Vždy to bola devíza, pomocou ktorej vedel tvoriť svoje diela. Bral to ako bonus, pretože vedel, že z každej studne sa ťahala voda, dokonca aj z tých, ktoré časom vyschli.

Marco mal stále tie svoje kukadlá, ktorými vedel veľmi dobre dať najavo svoju radosť i svoj žiaľ. Trošku viac mu spevnela sánka, rovnako tak trošku pribral aj do krku, takže už z neho nebola taká tá školská trieska, ktorá nikomu nenaháňala strach. V časoch, keď boli moderné účesy na krátko, mali ľudia pred Marcom rešpekt, pretože si mysleli, že patrí k niektorej z partií krkáčov, čo radi lámali ruky či iné dôležité časti ľudského tela. Pevná postava mu zostala z čias, keď sa na škole venoval športom, no teraz už nemá moc času na podobné aktivity a ak, tak ich praktizuje skôr horizontálne, pretože tak to dokáže priniesť potešenie nielen jemu, ale i sparing partnerke.

Vzal fľašku bourbonu z Kentucky, nalial si do pohára, pridal kocku ľadu a zamyslel sa nad celým večerom a nad minulosťou, ktorú mal s Tatianou spoločnú. Opäť videl všetky tie novinové výstrižky o zázračnom prežití, o neuveriteľnej sile ducha a opäť niekde v podvedomí počul, ako mu Tatiana, pár dní po prebraní sa z kómy povedala, že ho miluje.

Ruža v dyme

I. kapitola: Nádeje našich prístavov
II. kapitola: Obrazy našej minulosti

„Markíza? Tu nemám! “ alebo ako po sviatkoch?

21.12.2016

Keď sa majitelia stanice Markíza a jej podstaníc rozhodli o odchod z DVB-T, povedal som si, že to nemá ani zmysel komentovať, pretože obsah televízie je žalostný a je skôr veľkým jazerom v viac »

O tom, ako televízie o diváka prišli. ..

21.11.2016

Nie je to tak dávno, čo sa našim SK komerčným televíziám podaril husársky kúsok ohľadne práv na vysielanie českých programov a už šliapu na divákov opäť. Aj napriek tomu, že ešte stále viac »

VI. kapitola: Križovatky nás nechajú blúdiť

17.01.2011

Svet sa zdal byť tak jednofarebný, strohý a tak prázdny. Vytratil sa z neho život rovnako, ako nebolo vidieť žiaden život na Tatiane. Marco sa nevedel na to stále pozerať a skúšal podniknúť viac »

internáty, Mlynská dolina, študenti

Hygienici pri kontrole internátov v Bratislavskom kraji zistili nedostatky

21.05.2018 14:14

Hygienici označili za problematický aj nevyhovujúci technický stav okien a balkónových dverí, s čím súvisí aj zhoršenie mikroklimatických podmienok najmä v zimnom období.

kiska

Kiska skritizoval štátne inštitúcie: Dlhodobo zlyhávajú v rozvoji poľnohospodárstva

21.05.2018 14:11

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska pridal zástupcov Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, nepáči sa mu smerovanie agrosektora.

Mária Musilová

Nositeľka ocenenia Biele srdce Musilová: Sestry, bojujte za svoj stav a za pacientov

21.05.2018 14:00

Celú svoju profesionálnu kariéru zasvätila ošetrovateľstvu, sestrám a ich vzdelávaniu.

Lubica, Lassakova, Ministerka kultúry Ľubica Laššáková, Kiska,

Novinári by mali byť pri svojej práci viac chránení, súhlasí aj Laššáková

21.05.2018 13:41

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková sa so zástupcami vydavateľov a šéfredaktorov dohodla na vzniku pracovnej skupiny na prípravu nových zákonných pravidiel týkajúcich sa postavenia novinára

Françoise de Cani

Vítam Vás na oficiálnom blogu pre pripravovanú publikáciu knihy Ruža v dyme. Ide o moje druhé dielo, ktoré už snáď niekto aj objaví, bude sa mu páčiť a snáď sa stane aj reálnym knižným vydaním. Bol by som rád, keby ste mi nechali v komentároch nejaké Vaše pocity, ktoré to celé vo Vás evokuje, aby som vedel, či je dej na správnej ceste k tomu, aby bol komplikovanejší a krajší... Ďakujem.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 8
Celková čítanosť: 9034x
Priemerná čítanosť článkov: 1129x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy