Françoise de Cani

Svet sa zdal byť tak jednofarebný, strohý a tak prázdny. Vytratil sa z neho život rovnako, ako nebolo vidieť žiaden život na Tatiane. Marco sa nevedel na to stále pozerať a skúšal podniknúť všetko, čo bolo v jeho silách. Prešiel už celý svoj zoznam so všetkými špecialistami, ktorých poznal ba dokonca mal sto chutí nechať Tatianu previesť do zahraničia, pretože tam majú údajne viac skúseností s „oživovaním bdiacich pacientov“.Marco so slzami v očiach vyšiel s Tatianinej izby. Musel sa ísť prejsť, pretože vedel, že ak strávi ešte ďalšiu minútu v tom nemocničnom priestore, ktorý nebol väčší ako 8 krát 4 metre, tak tam zostane, no na inom oddelení, kde bude mať špeciálnu výstelku izby. Prešiel okolo akejsi sesterskej recepcie, kde začul hrať Mariah Carey a jej pieseň Hero. Práve v tej časti, ktorá práve sedela na jeho životnú situáciu – … a potom hrdina prejde okolo so silou pokračovať a ty odhodíš svoj smútok bokom, vieš, že môžeš prežiť aj keď cítiš, že nádej je preč.

Otvoril dvere nemocnice, vybehol von a zastavil sa až na križovatke. Nepoznal to tam, nevedel, ktorá z cies kam vedie a ani si nepamätal cestu späť. Zrazu si uvedomil, že práve možno to je to, čo sa práve teraz deje s Tatianou. Možno aj ona je iba na nejakej takej križovatke a nevie sa rozhodnúť, ktorý zo smerov je ten správy, ktorý ju privedie domov, do sveta v ktorom bol Marco, či jej rodina. Vedel, že by jej mal pomôcť, no nevedel ako. Tatianina rodina bola proti prevozu do zahraničia a tak mal zviazané ruky. Nemohol sa spoliehať na nič a na nikoho. Pokúšal sa ponoriť svoju mysel tak hlboko, aby vo svojej hlave počul Tatianin hlas, ktorý by mu pomohol presne tak, ako mu vždy radila, keď bol na tom on zle, keď dostával kopačky a riešil všetky väčšie obchody. Ona bola pre neho inštinktom a on pre ňu mal byť teraz životom.

Poobzeral sa po križovatke, po budovách čo stáli pri nej no na žiadnej nevidel názov ulíc. Bola to križovatka, čo neviedla nikam. Stál tak opustený, zmätený a cítil v sebe tú beznádej. Zrazu sa na križovatke pristavilo auto. Malo prenikavo červenú farbu a z prvého pohľadu bolo jasné, že sa o to auto starala skôr žena ako chlap. Naleštené okná, zrkadlá a dokonca bolo aj čerstvo umyté. Z pootvoreného okienka sa tiahla opäť hudba Mariah Carey a Marco akoby dostal záblesk. Podišiel k autu, čo zostalo stáť na červenej, zaklopkal na sklo, ktoré sa stiahlo a nahol sa do okienka.

– Prepáčte, ste odtiaľto? – spýtal sa, pozerajúc sa do tváre ženy, ktorá nemohla mať viac ako 26 rokov. Mala jemný blond melír, úzke pery, malý nos a prenikavo modré oči. Bolo jasné, že ten blond melír nebol riešený z jej prirodzenej farby vlasov, no hneď bolo jasné, že aj keby to bolo prirodzené, pristálo by jej to rovnako, ako jemný ružový lesk, ktorý mala na perách.
– Áno, môžem Vám pomôcť? – spýtala sa neznáma žena.
– Viete, bol by som Vám veľmi zaviazaný, keby ste mi poradili ktorým smerom sa dostanem do nemocnice. Nejako som z nej vyšiel, ale nesledoval som cestu, ktorou som sa sem dostal a tak som sa asi stratil. – snažil sa vysvetliť svoju situáciu.
– To máte šťastný deň, nastúpte si, práve tam idem. – ponúkla sa neznáma žena, z ktorej sa vo výsledku počas cesty a rozhovoru, ktorý cestou spolu viedli ukázalo, že sa volá Mirka a že v podstate je Marco jej prvý chlap, ktorého vezie bez toho, aby ho predtým poznala aspoň rok a niekoľko pohárikov.
– Ďakujem veľmi pekne, skutočne ste mi pomohli a budem rád, ak Vám to budem môcť niekedy odplatiť. – poďakoval sa, usmial a vystúpil.
– To je dobré. Rada pomôžem, pokiaľ je to v mojich silách a tým, že sme mali rovnakú cestu, tak som bola rada, že som nešla sama. Takže aj ja ďakujem Vám za spoločnosť. A držím Vám palce, nech sa dajú veci čo najskôr dokopy.

Keď Marco vošiel do nemocnice, šiel rovno do Tatianinej izby, no v tej už nikto nebol. Lôžko bolo upratané a nikde žiadna stopa po tom, že by tam vôbec niekedy Tatiana ležala. Rozbehol sa teda k sesterni, aby zistil, čo sa vlastne stalo.

– Hľadali sme Vás aj sme sa Vám snažili dovolať, ale asi máte vypnutý telefón, pretože sa nám ozvala iba odkazovka. Nechali sme Vám aj odkaz. Vaša priateľka sa prebrala a teraz je na pozorovaní, aby sa zistilo, či nedošlo k nejakým poškodeniam. Počkajte chvíľku tu, zavolám Vám ošetrujúceho lekára. – vyleteli na Marca okamžite, ako ho videli vo dverách.